16. máj 2010, čo je dátum májového kola Prevádzkového aktívu na VKV, prniesol výdatné zrážky a ochladenie. Ráno o 6-tej hodine, keď som mal budíček, síce nepršalo, no bola to márna nádej, pretože o siedmej už lialo ako z krhle a vydržalo to celý deň.
Na kótu som mal problém autom prísť, pôda bola tak premočená a nasiaknutá vodou, že pneumatiky prešmykovali na takých miestach, kde inokedy nie je ani náznak problému. Dúfajúc, že prestane aspoň na chvíľu pršať, začal som pripravovať vysielacie stredisko najskôr “dole”, tzn. transceiver, počítač, ovládacia skrinka rotátora, atď.
Nakoniec som vybalil z krabice anténu a prišruboval prvky ku ráhnu. Chtiac nechtiac, musel som sa v daždi vybrať na stožiar. Prezliekol som sa do nepremokavého oblečenia, nabalil si potrebné veci a išiel hore. Teplota bola okolo 4°C a dážď sa miestami menil na sneh. Mal som síce rukavice, no tie boli za 10 sekúnd mokré ako žmyk. Práca na stožiari mi tentokrát trvala dlhšie, pretože som ešte musel ku hrubému 7/8″ káblu, ktorý som už mal pripravený od minula, pripojiť ešte 5-metrový kus 10 milimetrového ohybného koaxu, ktorý bude pripojený ku Yagy anténe. Všetko som musel poriadne zaizolovať vulkanizačnou gumou a izolačnou páskou, aby káble nezatiekli. Pre istotu som použil ešte aj “coldshrink”, čo je taká samozmršťovacia gumená rúrka.
Ruky som mal zmrznuté, no musel som nahodiť rotátor a naňho anténu. So zmrznutými prstami, človeku všetko trvá trikrát dlhšie a všetko padá. Nakoniec bolo na stožiari všetko pripravené a z radosťou som zostupoval po rebríku dole do miestnosti, kde som sa zase prezliekol do suchých vecí a zapol elektrický radiátor, nech kúri.
Do začiatku kontestu ostávalo asi 15 minút. Preladil som pásmo, vyskúšal zapnúť nejaké vzdialenejšie prevádzače, aby som overil, že všetko “hrá”. Počúval som, už kontestujúce chorvátske stanice a čakal na začiatok.
Súťaž prebiehala tak normálne, žiaden extrém, urobil som viac menej tradičné spojenia ako po iné mesiace, no jedná vec je istá. Slovenských staníc bolo zjavne menej. Zopár skalných vyliezlo na kopce aj za takéhoto zlého počasia, no bolo cítiť , že mnohí ostali doma. Tých 10 až 20 spojení so slovenskými stanicami mi určite vo výsledku chýba. Nič sa nedá robiť, počasiu nerozkážeme.
Objavil sa silný Milan, OM3WFC, ktorý mal 4 x 6el. yagi a 100W, takže som sa zopárkrát musel odladiť, keď sa objavil zopár kilohetzov vedľa mňa.
Tri hodiny čistého času súťaže prebehli ako voda a bolo treba zase ísť do dažďa. Mokrá vetrovka a nohavice ako tak uschli, tak som ich zase zobral zmočiť. Demontáž antény a rotátora bola vcelku rýchla, všetko som zbalil, naložil do auta a išiel domov.
Bol som hladný ako Čenkovej deti, takže som sa ponáhľal ku prestretému stolu.
Teším sa na ďalší mesiac, hádam za dobrého počasia a dobrých podmienok šírenia. Nezaškodila by už aj nejaká Es vrstva.
