OM0XA

Január nás prekvapil prírodou bez snehu, z čoho nie som nadšený, no v tento deň mi to vcelku prišlo vhod, lebo som sa na kótu mohol dostať autom a nemal som žiadne problémy so snehom. Musel som použiť iba snehové reťaze, keďže zase celkom bez snehu to nebolo a nejaké záveje sa našli. Skúšal som najskôr na Tresník vyjsť bez reťazí, ale niektoré snehové haldy mali aj vyše pol metra. Nasadzovanie reťazí mi nečiní problém, keďže ich nasadzujem veľmi často.

Decembrový prevádzkový aktív bol pre mňa neistý. Aj keď odhodlanie vstávať o piatej ráno bolo, vyskytli sa okolností, ktoré sa silou-mocou snažili zabrániť mi v účasti. Najskôr som mal problémy s benzínom v “približovadle” a vyzeralo to tak, že sa na kopec nebudem môcť dostať, alebo, že budem musieť ísť pešo. To by som jednak prišiel asi na konci preteku a nedokázal by som vyniesť také veci ako 300W koncový stupeň, ktorý nie je práve najmenší, ani najľahší. Už som bol zmierený s myšlienkou, že sa otočím a idem domov, no nakoniec sa mi podarilo dostať sa hore na kótu.

Toto bol posledný PA z ročníka 2010. Počasie meteorológovia nesľubovali nič extra, ale podstatné bolo, že aspoň nepršalo. Aj napriek tomu na kóte bolo hnusné surové počasie. Mrznúca hmla, že zo zeme nebolo vidno ani anténu na stožiari a ľadový vietor, ktorý prenikal až do špiku kostí. No čo už, rádioamatérstvo väčšinou nie je med lízať.

Chtiac-nechtiac vybral som sa na stožiar inštalovať rotátor a anténu. Všetko bolo oblepené ľadom, ktorý sa na železnej konštrukcii vytváral namŕzanim hmly.  O chvíľu som mal rukavice mokré a prsty zmrznuté. Nejakým nárazom antény do stožiara, keď som ju vyťahoval na lane, sa mi zlomil izolátor, resp. taký kus plastu, ktorý držal posledný direktor na ráhne v správnej polohe.  Nepotešilo ma to. Prevádzkovať anténu so šiestimi prvkami namiesto siedmych som zavrhol. Jednak je to stráta zisku antény a jednak to ovplyní jej impedanciu, čo zvýši PSV a to znamená ďalšie straty.  Ostávala druhá možnosť, a to – nejak zlomený izolátor nahradiť.  Uvedomil som si, že som na stožiari a mám so sebou len pár kusov vercajgu a k tomu zmrznuté prsty.

Stále je uzavretá cesta medzi Popradom a Hranovnicou, takže musím na kótu stále chodiť obchádzkou cez Spišský Štiavník, čo je tak 20 minút navyše.

Počasie bolo krásne, aj keď ráno trochu chladno. Prípravy na kontest prebehli v pohode a bez problémov. Napodiv som nič nezabudol, nič sa nezlomilo, ani nepokazilo. Prípravy som skončil 30 minút pred začiatkom súťaže, čo som využil na skenovanie pásma. Urobil som si prehľad o už súťažiacích staniciach v 9A konteste, ktorý sa začína o hodinu skôr oproti tomu nášmu.  (Nebolo by lepšie, keby tie časy boli skoordinované?)  Počul som niekoľko silných staníc z 9A, S5 a dokonca aj YU a E7.

Augustový Prevádzkový aktív VKV bol dlho očakávaný a plánovaný, keďže som ten v júli kvôli spavu Hrona musel vynechať.

V sobotu som sa vrátil z Chorvátska, takže na prípravu bolo dosť málo času. Navyše, u Joža OM3GI som mal nový 350W lineár, takže som išiel hneď preňho, aby som ho mohol vyskúšať a pripojiť k TCVRu. Našťastie v sobotu večer sa mi všetko podarilo pozapájať a dať dokopy a dokonca aj všetko fungovalo, čo bolo podozrivé.

Na kótu som sa vybral o hodinu skôr, pre istotu, predsa len s novým lineárom sa môže všeličo vyskytnúť, tak som chcel mať časovú rezervu.

Ako už býva zvykom, deň, kedy sa koná Prevádzkový aktív VKV, bol zase v znamení intenzívneho dažďa.  Ráno keď som to videl z okna, opustila ma všetka chuť niekam ísť.  Predstavoval som si inštaláciu antény v lejaku premočený do nitky. Nakoniec som presvedčil sám seba, že dážď nie je prekážka a vybral som sa na kótu.

Prišiel som pod záverečné stúpanie, zaradil uzávierku a redukciu, ale nepomohlo.  Po päťdesiatich metroch auto v premočenom teréne definitívne zastalo, dokonca sa na mazľavom blate začalo šmýkať dozadu dole kopcom. Našťastie som už takúto situáciu zažil viackrát a dostal auto pod kontrolu. Blato, voda, dážď a ešte raz blato. A čo ma dojalo úplne, že na ceste sa pásli kravy a tie svojími kopytami cestu dorazili úplne.  Nechápem, prečo pastieri musia tie kravy dať pásť akurát na cestu, kadiaľ sa chodí hore k vysielaču, pričom všade na okolí je kopec voľného miesta.  Nevravím, že musia oplývať veľkou inteligenciou, ale toto by mohli pochopiť.