Opäť nadišla tretia nedeľa v mesiaci a to znamená, že sa treba zúčastniť Prevádzkového aktívu. Už v piatok som vyšiel na kopec neďaleko Popradu, aby som preveril snehové podmienky na mojom kontestovom stanovisku pri Telgárte. Z jedného miesta na tomto kopci vidno za pomoci ďalekohľadu moje kontestové stanovisko. Bohužiaľ bolo kopec nízkej oblačnosti, takže po príchode nebolo vidno nič. Rozhodol som sa že chvíľu počkám, pretože oblačnosť sa dosť rýchlo prevaľovala a oplatilo sa. Asi za 20 minút sa mraky odsunuli, a… na pár sekúnd som uvidel, to čo som potreboval – na Telgárte už sneh nie je, a ak, tak len nejaké zvyšky, ktoré nebránili v ceste autom na kótu. Predsa len nadmorská výška je tam značná a nechcel som, aby ma niečo zastihlo nepripraveného.
Keďže sa od minulomesačného kontestu menil čas na letný, stačilo mi vyraziť z Popradu o hodinu neskôr. Odchod som teda stanovil na 7:00. Cesta na kótu ubehla rýchlo, už 7:45 som bol na mieste takže som mal do 10-tej času dosť. Pomaly som si pripravoval všetko potrebné a tešil sa z krásneho počasia. Bolo slnečno a bezvetrie.
Vyniesol som na stožiar rotátor a nainštaloval ho na pripravenú rúru, ktorú mám na stožiari napevno. Doma som si vymyslel nový spôsob, ako dostať anténu hore na stožiar. Bola to taká lanovka. Pripravil som si na hornom konci kladku. Dole som pripevnil anténu ku lanku a ako som ho ťahal, anténa išla hore. Obidve polovice lanka, boli spojené karabínou, takže, ako som anténu ťahal hore, išla ako po lanovke a neoplieskavala sa o stožiar. Akurát som sa bál, aby sa lanko neroztrhlo, lebo sa mi zdalo dosť tenké. To by bola katastrófa. Anténa by pád z 15-tich metrov určite neprežila. Už sa mi to stalo v zime, kvôli ľadu a námraze na stožiari a musel som celú anténu urobiť v podstate od piky. Celé ostalo iba rahno. Teraz, keď zišiel sneh, našiel som ešte na zemi polámané prvky zo zimy.
Všetko som mal pripravené a mal som ešte necelú hodinu času. Keďže v okolí ešte nevyrástla žiadna nová tráva a sneh bol fuč, rozhodol som sa, že po okolí pozbieram odpadky, ktoré bolo dosť vidno. Nazbieral som zopár papierov, PET fliaš, obalov od dobošiek a iné veci, ktoré poodhadzujú hajzlíci, ktorí tu chodia na túry alebo na huby. Mám toto miesto rád a tak sa tu chcem cítiť príjemne. Je to ešte jeden z mála kusov skoro nedotknutej prírody.
Kontest som začal volaním výzvy, čo sa vcelku oplatilo, pretože som porobil kopec staníc, hlavne z východu OM, ktoré vysielajú z domu a skúšajú. Nevydržia vysielať celé tri hodiny, takže som ich pochytal hneď na začiatku a zvýšilo mi to pekne počet spojení. Stratégia je dôležitá. Trápilo ma, že nepočujem žiadne 9A a S5 stanice, ktoré o tomto čase zvyčajne veselo kontestujú. Počas celého kontestu ich bolo málo. Takisto OK staníc sa mi zdalo nejak pomenej. Niekdedy som ich aspoň počul aj keď som sa na väčšinu nedovolal. Neviem čím to bolo, možno horším počasím, alebo náhoda.
Po hodine sa vyskytol jeden závažný problém. Zhruba v azimute od 120° do 250° sa objavilo silné praskavé rušenie, s ktorým si nevedelo poradiť ani DSP v transceiveri. Obyčajne NB filter stopercentne potlačí podobný druh rušenia, ale toto bolo asi trochu iné. Zrejme si nejaký dedo v blízkej dedine zmyslel, že ide porezať drevo na cirkulárke a tá poriadne iskrila. Bol som v beznádejnej situácií. Hlavne smery môjho pôsobenia boli nepoužiteľné. Neostávalo, len dúfať, že poreže rýchlo. Nakoniec to trvalo 30 minút a potom ešte raz asi 10 minút. Využil som tento čas na volanie na západ na OK a na východ. Zopár spojení som urobil.
Ani som sa nenazdal a blížil sa koniec. S počtom spojení som bol spokojný, ale tí tradiční Chorváti a Slovinci mi podvedome chýbali. Nakoniec som dosiahol väčší počet bodov ako minule a to hlavne vďaka počtu blízkych spojení na východ.
Výsledky:
http://om0xa.dxradio.sk/other/om8ace/VKV_PA/20100418_OM8ACE.html
